Teológia smrti Boha a kresťanský ateizmus

March 4, 2012 at 1:39 pm

K napísaniu tohto príspevku ma pohlo vyjadrenie Richarda Dawkinsa (TU od 8:17-8:22), že ešte nepočul o “kresťanskom ateizme”. V 60-tych rokoch 20-teho storočia však vzniklo hnutie “teológie smrti Boha” (“Death of God theology/movement”). Medzi popredných predstaviteľov patrili ľudia ako Thomas J. J. Altizer, Gabriel Vahanian, William Hamilton, Paul Van Buren, ale aj iní, ktorí prispeli k rozšíreniu pojmu “kresťanský ateizmus”.

Je veľa liturgických piesní, ktoré spomínajú smrť Boha. Azda jednou z najznámejších je tá z 18-teho storočia od Charlesa Wesleyho “And can it be?”, ktorá má aj tieto slová:

Amazing Love! How can it be
That thou, my God, shouldst die for me

Jej riadky hovoria o láske a oddanosti nesmrteľného Boha. Obsah tohto hymnusu nie je samozrejme jediný a príklady by sa dali znásobiť. Ak sa však zamyslíme, ako môže Boh “zomierať”? Po dobu niekoľkých týždňov v roku 1965 sa teológia dostala do amerických titulkov. Jedným z článkov časopisu Time (22.10.1965) sa stala Božia smrť. O pár mesiacov (8.4.1966) sa táto téma stala jeho ústredným článkom a titulná strana časopisu sa “krvavým” červeným písmom pýtala, či jeh Boh mŕtvy (obrázok na začiatku).

Časopis Christian Century prišiel v jednom zo svojich čísel (16.2.1966) so satirickým formulárom, ktorým sa čitatelia mohli uchádzať o miesto v “God-Is-Dead” klube. V odbornejších časopisoch sa začal používať dovtedy nezvyčajný slovník, ktorého súčasťou boli slová ako je “theothanasia”, “theothanatology”, “theothanatopsis”, avšak ich použitie časom upadlo.

Pojem “smrť Boha” môže mať dve rôzne interpretácie (podľa “Kresťanskej teológie” od McGratha):

1. Typ viery, spojená hlavne Nietzschem, filozofom 19-teho storočia, podľa ktorého sa civilizácia dostala do štádia, kedy sa môže zaobísť bez pojmu Boha. Kríza viery na západe, hlavne v západnej Európe, vraj totiž dospela. Nietzscheho vyhlásenie: “Boh je mŕtvy! Boh ostáva mŕtvy! A my sme ho zabili!” (“Veselá veda” z 1882) vyjadruje všeobecnú kultúrnu atmosféru, v ktorej niet pre Boha miesto. O tomto sekulárnom pohľade píše aj Gabriel Vahanian  v “Smrť Boha: Kultúra našej post-kresťanskej éry” (1961). Iný z teológov, William Hamilton, to vyjadril nasledovne:

“Nevravíme o absencii zažívania Boha, ale o zažívaní absencie Boha. […] Musíme si priznať smrť Boha. To sebavedomie, s ktorým sme mohli vravieť o Bohu, je preč. […] Ostáva tu pocit z toho, že sme nemáme, neveríme, stratili sme nielen idoly či bôžikov náboženstva ale samotného Boha. A toto je skúsenosť, ktorú nemá len pár dákych neurotických ľudí a nie je to ani čosi súkromné či vnútorné. Smrť Boha je verejnou udalosťou v našej histórii.”

Hoci následné predikcie o úplnej sekularizácii sa vôbec nenaplnili, tento motív “smrti Boha” zachytáva atmosféru v dôležitom období západnej kultúrnej civilizácie.

Toto hnutie však malo dôležité implikácie pre teológov, ktorí sa inšpirovali kultúrnymi udalosťami. Paul van Buren v jeho diele “Sekulárny význam evanjelia” (1963) argumentuje, že pojem “Boh” prestal mať akýkoľvek význam a snažil sa ukázať, ako môže chápať evanjelium v čisto ateologických pojmoch. Takto bola u neho viera v transcendentného Boha bola nahradená oddanosťou k “Ježisovej etike” (“Jesus-ethics”), zameraná na rešpekt/obdiv Ježišovho životného štýlu. Thomas J. J. Altizer v jeho “Gospel of Christian Atheism” (1966) vravel, že hoci už nie je akceptovateľné vravieť o Ježišovi ako o Bohu, môžeme (navonok možno paradoxne) stále vravieť o tom, že Boh je Ježiš. To jest, Ježišove slová a skutky pre nás nadobudnú morálnu autoritu, hoci vieru v Boha môžeme odložiť bokom.

2. Úplne odlišná viera v to, že Ježiš Kristus bol natoľko identifikovaný s Bohom, že možno hovoriť o jeho “zomretí” v Kristovi. Práve tak, ako Boh trpí v Kristovi, tak rovnako možno aj vravieť o Bohu, ktorý zažíva smrť alebo “pominuteľnosť” (Eberhard Jüngel). Tento prístup je z kultúrneho hľadiska oveľa menej zaujímavý, ale azda významnejší teologicky. Čiastočne ako reakcia na vývin v Amerike, hlavne na rozšírenosť sloganu “Boh je mŕtvy,” Jüngel napísal esej “Smrť žijúceho Boha,” v ktorej argumentoval, že cez Kristovu smrť sa Boh stal účastným na Vergänglichkeit, čo je nemecké slovo často preložené ako “pominuteľnosť,” ale možno lepšie preložené ako “dočasnosť”. Jüngel, ktorý tieto myšlienky rozvinul v jeho “Boh ako tajomstvo sveta” (1983), videl teda túto tematiku smrti Boha ako tvrdenie o Božej seba-identifikácii s “dočasným” svetom utrpenia. Tento druhý význam a vývoj v ňom by sa dal rozoberať ďalej, ale pre jeho menší kultúrny dopad nateraz postačí táto informácia.

Boh, zdá sa, však nezomrel. Aspoň nie v akademickom živote. Časopis Time sa už 26.12.1969 pýtal na titulnej strane, či Boh opäť ožíva:

Za tento zlom mnohí považujú aktivitu čerstvých kresťanských filozofov na konci 60-tych rokov. Viac je o tejto zmene v akademickom živote písané TU (“Boh ešte nie je mŕtvy”; Christianity Today; 3.7.2008). Toto špecifické hnutie “smrti Boha” bolo teda krátkodobé a v raných 70-tych rokov jeho popularita začala upadať. V 60-tych rokoch bol taktiež vytvorený pojem ateológia, ktorý označuje systém teológie (rozprávanie/uvažovanie o Bohu) založený na ateistických predpokladoch. Takáto ateológia pretrváva u niektorých teológoch, iných odborníkoch či hnutiach dodnes (viď ďalej napr “Sea of Faith”). Títo zástancovia seba mnohokrát označujú ako “ateistickí kresťania” a pre niektorých iných je toto označenie veľmi vhodné. Okrem iných ľudí sem patrí aj napríklad v skepticko-ateistickej komunite známy Robert M. Price (sám sa tak označil; viď podcast s Altizerom) či ďalší známy odborník na historického Ježiša, John Dominic Crossan (hoci sám sa tak neoznačil) a aj iní členovia Jesus Seminaru, kam patrí. Na ďalšie ozrejmenie tejto témy odporúčam okrem iných linkov veľmi dobrý podcast na Point of Inquiry, v ktorom sa práve Price zhovára s Altizerom (2.4.2010):

Dokument o Altizerovi a teológii smrti Boha (1982):

“Kresťanstvo bez Boha” – o hnutí The Sea of Faith (BBC; The Big Questions; január 2011)

Dve videá z nižšie spomenutého článku na BBC (5.8.2011):

Altizer a Slavoj Žižek na túto tému (8.11.2009):

Pozri aj:
“Môže Boh opäť zomrieť?” (Guardian; 4.10.2009) – dobré zhrnutie teológie smrti Boha
■ “Holanďania menia kresťanstvo pre pochybný svet” (BBC; 5.8.2011) – videá z neho sú umiestnené aj tu vyššie
Kresťanský ateizmus (Wikipedia)
■ o hnutí “Sea of Faith” (web TU), ktoré sa hlási ku kresťanskému ateizmu, a ktoré vzniklo ako odpoveď na zmýšľanie a diela Don Cupitta (o jeho systéme etiky viac TU). Viď aj video na konci článku
rozhovor s Altizerom z roku 1968
■ niektoré diela od Altizera a Hamiltona sú dostupné TU

Advertisements

Entry filed under: ■ Altizer, Thomas J. J., ■ Crossan, John Dominic, ■ Price, Robert M., História / Archeológia / Geografia.

Argument: príručka v šiestich častiach Etymológia dní a mesiacov


Calendar

March 2012
M T W T F S S
« Feb   Apr »
 1234
567891011
12131415161718
19202122232425
262728293031  

Most Recent Posts


%d bloggers like this: