Vedci a spiritualita (2)

November 23, 2012 at 6:25 pm

By Kosso

Richard Dawkins vo svojej knihe The God Delusion píše, že kvalitní vedci, ktorí sú zároveň úprimne náboženskí v plnom, tradičnom zmysle, v Spojených štátoch, rovnako ako v Británii, vyčnievajú z radu pre svoju ojedinelosť a sú predmetom pobavených rozpakov pre svojich kolegov v akademickej komunite.

Do istej miery, hoci sledujúc inú pointu, mu pritakáva aj Dienesh D´Souza, ktorý je v rámci tejto témy známy názormi presne opačnými od tých Dawkinsových. Ten vo svojej knihe “What´s So Great About Christianity” tiež súhlasí, že najväčšia koncentrácia atestov v západnej spoločnosti je medzi vedcami – píše, že štatisticky významná šanca že trafím ateistu keď vezmem kameň a hodím ho do davu je iba na parkovisku veľkých prestížnych univerzít.

Ako to naozaj je?

Je vedec s náboženským presvedčením vo vedeckých kruhoch kuriozitou ? Čo si myslia o náboženstve vedci ? To je presne otázka, ktorú si (okrem mnohých iných s touto súvisiacich) kladie sociologička Elaine Howard Ecklundová. V priloženom videu predstavuje svoj 5 ročný projekt, ktorého hlavnou náplňou boli rozhovory s vedcami prevažne z Ivy League univerzít (americké
spoločenstvo najprestížnejších výskumných univerzít, obdoba britskej Russels Group) a snaha zmapovať ich postoj k náboženstvu a rozdiely medzi vedcami a verejnosťou v týchto otázkach za použitia kvalitatívnej metódy.

V skratke sa dá povedať, že náboženský vedec rozhodne nie je raritou, štatisticky stále skôr naopak, hoci množstvo vedcov ktorí sa charakterizujú ako ateisti a sekularisti je rádovo viac než je populačný priemer – asi 30% (hoci, ako tvrdí Ecklundová, to neznamená nepriateľstvo či odmietanie náboženstva, v niektorých prípadoch dokonca účasť na bohoslužbách či podporu svojich detí v náboženskej výchove – čo sú značne prekvapivé zistenia). A istá skupina vedcov je niekde na pomedzí – nehlásia sa k žiadnej inštitúcii, ale priznávajú spätosť s nejakou spirituálnou tradíciou či praktikou (viď video v úvode).

Jej zistenia boli podrobené kritike fyzikom Viktorom Stengerom, ktorý poukazuje na predošlý výskum, na ktorom sa Ecklundová podielala spolu s Christopherom Scheitlom, ktorý ukázal vyšší podiel ateistov. Je možné že Ecklundová sa mýli, každopádne Stengerovi podľa všetkého ušlo (minimálne to v svojom článku nespomína), že minulý výskum bol kvantitatívnym výskumom, zatiaľ čo Ecklundovej výskum z 2010 bol výskum kvalitatívny. Ako v podstate pravidelne ukazujú kvalitatívne výskumy oproti kvantitatívnym, sebaoznačenie je často zavádzajúce – typický je jav, kedy sa ku skupine, ktorá je považovaná za normatívnu a viac prestížnu, prihlásia aj ľudia, ktorí k nej nepatria. Tak sa v USA hlási k cirkvám viac ľudí než k nim patrí, naopak v Európe, napr. Českej Republike sa zas k ateistom hlási viac ľudí, než ateistami skutočne je.

Ďalší problém je typický problém religionistických výskumov – definícia náboženstva. Tak je možné, že sa niekto považuje za ateistu, ale verí v reinkarnáciu či horoskopy. Viera v reinkarnáciu či horoskopy sú prejavy náboženskosti. Reálne by teda títo ľudia mali byť zaradení do kategórie alternatívnej spirituality, nie ateizmu.

Potom je tu istá šedá zóna, kedy je problém, či istú skupinu metafyzických predstáv zaradiť k náboženským, a ktorú už nie. Je viera v objektívnu spravodlivosť náboženskou vierou ? Táto idea je typicky metafyzickou ideou, ktorá sa spája s náboženskými predstavami, ako je objektívna morálka mimoprírodného pôvodu. Ale sú ľudia, ktorí nemajú túto predstavu zaradenú do širšieho náboženského či filozofického metafyzického systému. Je to problematické rozhodnutie. A to je iba malá ochutnávka z vršku ľadovca problematiky religionistickej kategorizácie a taxonómie. Takže kvalitatívny výskum, o spôsobe nadstavenia kritérií nehovoriac, mohol naozaj Ecklundovej ukázať posunuté hodnoty, a to úplne oprávnene. Len preto že má niekto doktorát z fyziky totiž neznamená, že skutočne rozumie pojmom ako je „ateizmus“ či „agnosticizmus“ a ich možným odtieňom. Rovnako ako to platí naopak – zdanlivo bežné slovo ako „hmota“ či „sila“ dáva fyzikovi určite viac a presnejších významov než nefyzikovi. Kritika dr. Spengera teda pravdepodobne nie je na mieste.

Súvisiace:
Vedci a spiritualita (1.6.2011)

Advertisements

Entry filed under: ■ Dawkins, Richard, ■ Ecklundová, Elaine H., Štúdie / Experimenty / Prieskumy.

Derren Brown: Apocalypse Derren Brown: Fear and Faith


Calendar

November 2012
M T W T F S S
« Oct   Dec »
 1234
567891011
12131415161718
19202122232425
2627282930  

Most Recent Posts


%d bloggers like this: